Objavenie mimozemského života by sme mali zažiť už tento rok. Tvrdia to vedci z NASA. Britská Kráľovská spoločnosť tiež diskutuje, čo si počať s mimozemšťanmi.

BRATISLAVA. Mestom pomaly postupuje tieň. Doprava kolabuje, vydesení ľudia volajú ostatným členom rodiny. Vo vzduchu sa zo zvláštneho mračna vynára veľká kovová konštrukcia, vesmírna loď plná mimozemšťanov. Prišli si našu planétu podrobiť, vyťažiť všetky nerastné zdroje či zotročiť ľudstvo.

Takto zvyčajne vyzerá predstava o kontakte s mimozemšťanmi v hollywoodskych akčných filmoch.

Nasleduje zrod hrdinu, ktorý Zem aj s ľudstvom zachráni, popritom sa zamiluje a občas povie niekoľko bonmotov. Náš prvý kontakt s mimozemšťanmi pritom môže byť oveľa prozaickejší. Dokonca sa môže odohrať už tento rok.

A to už nie je veta zo scenára ďalšieho akčného filmu, ale názor uznávaných vedeckých kapacít, ktorému neodporuje už ani cirkev.

Minivotrelec z Marsu

Nestretneme však žiadneho ET, ktorý volá domov, objavíme „len“ stopy, že mimozemšťania naozaj jestvovali. Aj keď dávno pred človekom.

David McKay, šéf pre astrobiológiu NASA podľa Scientific American tvrdí, že dôkaz o existencii mimozemšťanov príde už tento rok. S použitím nových technológií sa už pracuje na objave prvých „obyvateľov“ Marsu. Nebudú to však živočíchy či nebodaj inteligentné bytosti priamo na našom planetárnom susedovi.

Dôkaz o živote na Marse objavíme na Zemi v kameňoch, ktoré k nám z tejto červenej planéty - kedysi predstavovala boha vojny - prileteli. A pomôžu nám k tomu nové prístroje, najmä silné zväčšovacie zariadenia.

Vedci z NASA sú totiž presvedčení, že meteorit Allan Hills 84001 obsahuje stopy po baktériách žijúcich na Marse. Kus kameňa, ktorý na Zem dopadol asi pred 13-tisíc rokmi a Mars vďaka nárazu asteroidu opustil pred 16 miliónmi, však nie je jediným. Podobné stopy údajne v sebe majú aj britský kameň Nakhla a japonský Yamato 593.

Najmä Nakhla, ktorú vedci našli v Egypte v roku 1911, je podľa McKaya kandidátom na svetovú senzáciu. Úlomky, ktoré sú dnes uložené v londýnskom Natural History Museum, môžu priniesť revolúciu do nášho pohľadu na život vo vesmíre. Stačí vraj, ak Briti použijú už dnes dostupné silné elektrónové mikroskopy.

Niektorí vedci pritom veria, že pred viac ako tromi miliardami rokov bol práve Mars plný mikroskopického života. Planéta vtedy bola teplejšia, vlhkejšia a s výraznejšou atmosférou ­ lepšia pre život. A tento život sa po klimatických planetárnych zmenách mohol ukryť pod povrch. Možno ho tam naše kozmické sondy tiež dokážu nájsť.

Mimozemšťania a akademici

O mimozemšťanoch sa však tento týždeň začalo hovoriť aj z iného dôvodu. Britská Kráľovská spoločnosť (obdoba akadémie vied) sa rozhodla usporiadať niekoľko prednášok a stretnutí práve o tejto téme. Dôležití svetoví vedci tak spoločne uvažovali nad možnosťou kontaktu človeka a mimozemšťanov.

Astronómovia, biológovia, fyzici i kozmológovia, medzi ktorými sú aj zástupcovia NASA, Európskej vesmírnej agentúry či OSN, sa zaoberali rôznymi špekuláciami: napríklad ako inteligentné tvory z vesmíru môžu vyzerať, ako sa budú k ľuďom správať i ako by sme sa mali správať my.

Okrem špekulácií však pri príležitosti 50. výročia programu SETI - hľadania mimozemskej inteligencie, odzneli aj niektoré kontroverzné názory. Jedným z nich bolo napríklad tvrdenie slávneho fyzika Paula Daviesa, ktorý si myslí, že život na Zemi sa objavil v histórii planéty viackrát.

Dôkazom je údajne prítomnosť čudných mikróbov, takzvaná „tieňová biosféra“, ktorú treba hľadať na neprístupných miestach Zeme.

Táto paralelná evolúcia je navyše dostatočným dôvodom myslieť si, že čosi podobné prebieha aj inde, než len na Zemi. „Mali by sme sa však vzdať domnienky, že ET nám posiela nejakú pripravenú správu a zvoľme iný prístup,“ narážal pre britské The Times na spôsob, akým SETI mimozemšťanov hľadá. Program totiž načúva vesmíru a snaží sa zachytiť správu, ktorú nám prípadní mimozemšťania mohli poslať.

Máme sa pripraviť?

Dôvod, prečo k diskusiám na pôde Kráľovskej spoločnosti  prizvali aj ľudí z OSN, je jednoduchý. Čo ak mimozemšťanov naozaj nájdeme? A čo ak nebudú - ako všetci dúfame - vyspelá a mierumilovná spoločnosť? Otázne tiež je, ako zareagujeme my ľudia.

„Dôsledky nášho kontaktu možno nebudú také, v aké smedúfali,“ hovorí pre The Sunday Times Marek Kukula, britský astronóm z Kráľovského observatória. „Preto potrebujeme vládu a OSN, aby sa zúčastnili na podobných debatách.“

Zaujímavé tiež je dozvedieť sa, ako by na prípadné objavenie mimozemšťanov zareagovali svetové náboženstvá. Populárno-vedecký časopis New Scientist tvrdí, že mimozemšťanov pravdepodobne prežijú.

Naznačuje to prieskum medzi veriacimi. Budhisti tvrdia, že ich presvedčenie to nijako neovplyvní. Vierou to vraj zatrasie asi u pätiny kresťanov. Problémom môže byť otázka Ježišovej obety na kríži.

„Oni veria, že Ježiš prišiel zachrániť ľudstvo, nie delfíny, neandertálcov či mimozemšťanov,“ hovorí pre magazín Davies. Potom sa treba spýtať, či mimozemšťania mali vlastného mesiáša.

Vatikán však už pred rokom pripustil, že život môže jestvovať aj inde v kozme. V novembri o tom dokonca usporiadal konferenciu. „Veď ako môžeme vylúčiť, že život sa vyvinul aj inde?“ povedal hlavný vatikánsky astronóm Jose Gabriel Funes pred rokom v rozhovore pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano.

„Nemôžeme ohraničovať tvorivú slobodu Boha.“