Doluuvedený článok je v niektorých detailoch nepresný, ale hodno si ho prečítať. Oziriáni, to boli pôvodne bieli ľudia zo Severu, ktorí dobre poznali periodicky sa meniace kozmické vplyvy a zákonitosti vývoja človeka a ľudstva. Neskôr sa spomínaných tajomstiev zmocnili čiastočne v Egypte semitskí Hyksosi a práve na základe tej znalosti ich potomkov (Ježišovu rodinu) prijala neskôr Európa s otvoreným náručím ako "zasvätených". Práve týchto, ktorí sa potom i naďalej miešali s európskymi aristokratickými rodmi, nazývali kňazskými kráľmi. Tí sami seba pokladajú za bielych ľudí s "modrou" krvou, hoci v skutočnosti sa charakterovo až natoľko nelíšia od Setiánov - obyčajných Židov, ktorí sa toho tajomstva tiež čiastočne zmocnili. Obe tieto skupiny sú pôvodom južanské; sú známe tým, že sú viac materiálne, než duchovne orientované, i keď u tých prvých to už nie je také okaté. K týmto dvom skupinám sa neskôr pridali aj materialisticky zmýšľajúci bieli ľudia na Západe - Oportunisti.
Kenneth Grant v knihe "The Magical Revival" (1972 píše, že boh Set (Seth), Šajtan, Satan, to je boh juhu a keď ľudstvo po veku Vodnára vstúpi do veku Kozorožca (asi o 2 000 rokov), ktorému vládne Saturn, slnko sa potom obráti smerom na sever. Grant píše: "Bol tu čas, kedy mal popredné postavenie juh a práve ten bol primárnou stanicou Polárky. Keď sa primitívny človek začal sťahovať z rovníkových oblastí smerom na sever, Setova hviezda na juhu klesla pod horizont a ´padla´".
Podľa Rudolfa Steinera sa ľudstvo od 15. storočia nachádza v piatom veku, ktorému dominuje anglo-saská kultúra. Ten by mal trvať približne do polovice 4. tisícročia n.l., kedy už bude vrcholiť kultúrny vplyv novej, slovanskej kultúry, na ktorú sa svet bude dívať ako na svoj vzor a snažiť sa ju napodobňovať. Aj Peter Deunov predpovedal zrod "nového typu človeka", ktorý sa vynorí s vekom Vodnára a že Slovanom je súdene zohrať vedúcu rolu v tom novom eóne. Ale ak sa niektoré veci nenaplnia a Slovanstvo si svoju úlohu nesplní, vedúce postavenie v posledných dvoch vekoch bude mať Južná Amerika a nie Slovanstvo - čo by bolo pre ľudstvo katastrofálne. A badať v slovanskom svete pozitívnu zmenu tohto typu? Nezdá sa skôr, že opak je pravdou?
Namiesto aby sa s pohŕdaním odvracali od západného materializmu, ľudia sa vrhajú na majetky ako v ošiali; mnohí sa vôbec nezamýšľajú a nestarajú sa, aké negatívne dôsledky to bude mať nielen pre svet, ale i pre nich samotných. Mladí u nás bezmyšlienkovito preberajú dekadentné západné umenie a snažia sa ho slepo napodobňovať, akoby vôbec rozum nemali. Ale Slovanstvo má pre sebou úlohu, na splnenie ktorej s nádejou čaká celý svet, ba celý vesmír! Ako hovorí Deunov: "Životná pravda zostupuje zo sveta večného svetla, aby osvetlila mysle, regenerovala srdcia, pozdvihla a obnovila duše všetkých synov pravdy, ktorým je súdené byt nukleom nového ľudstva a kolískou toho budú Slovania."
Podľa ezoterického kresťanstva sa v Zjaveniach sv. Jána (listy cirkvám) v skutočnosti popisuje charakter vývojových etáp ľudstva. Cirkev "Filadelfia" predstavuje šiesty vývojový vek - vek Vodnára, ktorému má kultúrne dominovať Slovanstvo. Hovorí sa tu: "Poznám tvoje skutky - hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť... Dám ti zo satanovej synagógy tých, čo vravia, že sú Židia, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a uvedomia si, že ťa milujem. ..."Preto, lebo si zachoval moje slovo a vytrval si, ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec!" Ján (3.7-13)
Ak sa majú Slovania zachrániť "pred hodinou skúšky, čo príde na celý svet", musia sa postarať, "aby im nik nevzal veniec" - t.j. musia si zachovať svoju čistotu! Musia si napriek pokušeniam západnej kultúry udržať svoj vysoký morálny štandard v myslení, cítení a konaní, aby mohli slúžiť ako morálny príklad pre všetkých ostatných.
Už niekoľko tisícročí prebiehala migrácia Južanov smerom na sever a v budúcnosti dôjde opäť k pohybu opačnému. Ale toto sa možno uskutoční skôr, než je naplánované - ak sa Setiánom a Oportunistom podarí docieliť to, čo si zaumienili. Lebo tí vedia, že keď Slovania teraz zlyhajú a nedokážu sa postaviť voči materialistickému a dekadentnému Západu, dôjde k repolarizácii magnetických pólov - Sever sa stane Juhom a naopak.
A oni budú kráľmi a pánmi sveta. Možnosť, že Slovanstvo by sa teraz vzdorovito vzbúrilo a prišlo by s vlastným modelom spoločnosti, bohatým elitám naháňa najväčší strach, lebo to by znamenalo ich definitívny zánik. Ale ak sa svet poddá im, to bude značiť úpadok a zánik pre všetkých. Ako napísal Arthur Conan Doyle (značnou mierou inšpirovaný duchovnou vedou a známy tým, že sa seriózne venoval meditácii): "...obdobie prirodzených otrasov, počas ktorých sa stratí väčšia časť ľudskej rasy. Veľmi silné zemetrasenia, obrovské prílivové vlny budú, ako sa zdá, tými činiteľmi. Objaví sa vojna v počiatocnom štádiu, a to bude signál krízy, čo bude nasledovať.
Tá sa dostaví v okamihu. Skaza a rozruch civilizovaného života bude nevídaný. Bude tu krátke obdobie chaosu, po ktorom príde čiastočná rekonštrukcia; celkovo bude to obdobie trvať asi tri roky. Hlavným centrom rozruchu bude panva na východnom pobreží Stredozemného mora, kde sa najmenej päť krajín úplne stratí. V Atlantiku sa zodvihne zem, čo vyvolá vlny, ktoré spôsobia veľkú pohromu v oboch Amerikách, na írskom a západoeurópskom pobreží, vrátane nízko položeného britského. Sú tu naznačené ďalšie posuny a prevraty v južnom Pacifiku a v oblasti Japonska. Ľudstvo sa bude môcť zachrániť len návratom k duchovným hodnotám."
________________________________________________________
Pomník konca času: Alchýmia, Fulcanelli a Veľký kríž
Úvod: Politika utajovania: Fulcanelli a tajomstvo o konci času
Pre mňa sa všetko začalo pred pár rokmi, keď sa ma Jay Weidner spýtal, čo si myslím o Fulcanellim. Plný vlastných vyhranených názorov na všetko, hneď som prebehol obsah kapitoly "Tajomný alchymista 20. storočia" v známej knihe "Ráno čarodejníkov" a bol som teda značne skeptický. Collin Wilson sa o ňom vyjadril, že je to alchymický podvodník typu Cagliostra alebo St. Germaina.
Jay sa zasmial a navrhol mi, aby som si prečítal jeho prvú knihu "Tajomstvo katedrál" a tiež "Jav Fulcanelli" od Kennetha R. Johnsona. Keď som to urobil uvedomil som si, že popisujú jednu z najfascinujúcejších hádaniek. A alchýmia je istotne súčasť toho tajomstva. Ale v srdci toho ležalo čosi ešte čudnejšie - staroveké poznanie o presnej polohe stredu našej galaxie a z toho i spôsob odhadu dátumu udalostí ešatologického rozsahu. Komplikovaná astronomická kultúra Mayov v Strednej Amerike pokladala túto udalosť za koniec a začiatok času ako takého. Po páde kultúr v starom svete jednoduchá znalosť o tejto udalosti sa stala dobre ukrývaným tajomstvom úzkej zasvätenej elity.
Ako sa tajomstvo postupne odvíjalo a objavila sa pred nami hádanka, boli sme prekvapení tým, že nikto druhý si to očividne nevšimol. Až potom sme si uvedomili, že, samozrejme, áno.
Zakopli sme o veľké tajomstvo, veľkolepú dvojzmyselnosť ľudskej histórie. Všetky ľudské psychodrámy obsahujú v jadre toto tajomstvo, i keď tá znalosť bola vyhradená len pre pár zasvätených. Z tejto perspektívy všetko, čo sme sa učili v dejepise vyzerá len ako povlak tisícročia trvajúceho globálneho konfliktu v snahe mať kontrolu nad týmto tajomstvom a jeho dôsledkami. Ako sme ten konflikt skúmali, vynorili sa tri hlavné prúdy. Tie prúdy, v skutočnosti vlastne skôr kolektívne presvedčenia, sme definovali podľa toho, aký vzťah majú k tajomstvu.
Prvý prúd, ktorý budeme nazývať kňažskí králi, bol presvedčený, že oni majú právo na tajomstvo, založené na starovekých tradíciach a na krvných líniach. V kontraste k tomuto, v podstate oziriánskemu postoju, tu boli nihilistickí Setiáni, ktorí to tajomstvo chceli len pre seba, ktorí boli ochotní všetko zničiť, len aby sa k nemu dostali a urobiť všetko pre to, aby sa k nemu nedostal nikto druhý. Staroveký mýtus o Ozirisovi, právoplatnom kráľovi, ktorého pripraví o moc jeho zlý brat Set, a potom ho pomstí syn Horus, odráža tento zápas o kontrolu nad tajomstvom. Ten mýtus má svoju moc ešte i dnes, čoho dôkazom je Disney film "The Lion King". (Pozn.: V tomto sa autori článku mýlia. Európski kňažskí králi už nepoznali tajomstvo celé; aj tí sú v podstate súčasťou síl boha Seta, hoci dnes tvrdia o sebe opak. Skutočným Ozirisom je severský človek s modrými očami.)
A medzi týmito dvoma extrémami, v morálne a sociálne šedej oblasti, sa nachádzajú Oportunisti, ktorí by sa chceli k tomu tajomstvu dostať, mať nad ním kontrolu a využiť ho na získanie bohatstva, moci, uspokojenie svojho ega, atď. Je tu len veľmi málo mytologických metafor pre túto skupinu ľudí, lebo títo sa objavili relatívne nedávno, iba v posledných dvoch tisícročiach.
Tieto tri skupiny sú navzájom antagonistické, a predsa na sebe závislé. Ani jedna z nich si neželá, aby druhá mala plnú kontrolu a ani sami to nemôžu dosiahnuť. A čo je najdôležitejšie, ani jedna z nich sa nechce o informáciu podeliť s nezasvätenými jedincami.
Lenže niekto ku koncu 17. storočia v svojráznom baskickom pobrežnom mestečku Hendaye vybudoval záhadný pomník. Po viac než 250. rokoch rovnako tajomný autor Fulcanelli pridal k svojej 20 rokov starej knihe ďalšiu kapitolu, tvrdiac, že "cyklický kríž Hendaye" je definitívne vyjadrením chilaizmu (viera v posledný súd a doslovný koniec času) a pridal i popis veľkého diela alchýmie. Tieto jednoduché fakty pobádajú k niekoľkým zaujímavým záverom.
Nielenže pár zasvätencov prežilo celé stáročia až do našich čias, ale niektorí z nich očividne chceli to tajomstvo prezradiť. I keď sú to závery zaujímavé, pobádajú nás k ešte dramatickejšiemu. Ak nejaký zasvätenec prezradil to tajomstvo v roku 1957, mohlo to byť len preto, lebo hrozilo, že sa raz navždy stratí. Alebo ho, čo by bolo ešte horšie, úplne prekrútia a skreslia. Do roku 1957 sa už medzitým zmenila rovnováha moci a nihilistickí Setiáni zacítili pach víťazstva vo vánku studenej vojny.
Aby sme mohli pochopiť dôležitosť Fulcanelliho odkazu, musíme si pripomenúť, že koncom 50-tych rokov sa zákonite muselo zdať tým, čo vedeli, že čosi podstatné sa zmenilo. Setiáni a Oportunisti sa konečne naučili kooperovať. Kňažskí králi, so svojimi tajomnými spojivami, boli už takmer vyhubení. A Setiánom sa úspešne podarilo presvedčiť Oportunistov o potrebe masovej samovraždy v atómovej vojne. Tajomstvu o konci času a možnosti veľkej premeny ľudskej rasy hrozilo, že sa stratí, zabudne sa naň alebo ho pozmenia na nepoznanie.
Hodnotu Fulcanelliho prezradenia možno vidieť v rozsahu zavádzajúcej informácie, ktorá nepripúšťa žiadnu diskusiu o Fulcanelliho diele. Dokonca i Johnsonova kniha "Jav Fulcanelli", ktorá je hlavným dielom na túto tému, vyzerá ako hromada zámerného zavádzania. Najvýraznejšou v tomto smere je predposledná kapitola, bizarná vedecká fiktívna analýza cyklického kríža od niekoho menom "Paul Mevyrl". Z informácie v tejto knihe by sme si mohli myslieť, že i keď Fulcanelli a jeho adept Canseliet neboli priamo podvodníci, istotne boli na nesprávnej ceste, ako toľkí alchymisti v minulosti.
A predsa, keď čítame "Tajomstvo katedrál", nenachádzame žiadneho šarlatána, čo by sa venoval nejakému snivému ezoterizmu. Predstavuje sa nám tu jeden z najhlbších intelektov 20. storočia. Zdá sa, zvlášť v Katedralách, že moc toho intelektu poháňa urgentná potreba podeliť sa s obrysom toho veľkého tajomstva. Načrtávaním tajomstva sa Fulcanelli pokúšal - hromadením obrazov a narážok - načrtnúť mohutný zasväcovací proces v ľudských dejinách. Ale v jadre knihy sa nachádza otázka.
Prvé vydanie z roku 1926 končí s tou otázkou zatiaľ nezodpovedanou, i keď náznak odpovede je vsadený do briliantnej syntézy idei v jadre Katedrál. Než vyšlo vydanie druhé v roku 1957, otázka už bola očividne zodpovedaná. Ktosi Fulcanellimu medzitým povedal o konci času. Keď Katedrály tlačili znovu, Fulcanelli ku knihe pridal ešte jednu kapitolu, viac o chilaizme, než o alchýmii, kde načrtol základné pravidlá k vyriešeniu hádanky cyklického kríža v Hendaye.
Päť rokov neskôr sa stala kniha Pauwelsa a Bergiera "Ráno čarodejníkov" medzinarodným bestsellerom. Práve tá v mnohom odštartovala jav hnutia "nového veku", i proces zahmlievania Fulcanelliho a jeho diela. To potom pokračovalo tým bezpočetným množstvom záhadných udalostí a nevyriešených tajomstiev Collina Wilsona a ďalších. Kniha "Jav Fulcanelli" z roku 1978 sa tomuto problému venovala a vačšinu čitateľov presvedčila, že akékoľvek tajomstvo, ktoré by malo do činenia s krížom Hendaye, je prosto klam. A možno práve o to v tej knihe išlo.
A takto sa veci mali, až kým sme sa my s Jayom naivne nerozhodli záhadu vyriešiť. Ako nejaké Tar baby, číhajúce na astrálnych križovatkách, čakajúc, kým sa ukážu smelí odvážlivci, tajomstvo pomníka sa ukázalo byť neodolateľné, akonáhle ste doň zabŕdli. Beznádejne nás to pochytilo.
Poslanie nás viedlo od Elbertonu v Georgii (kde tajomný R. C. Christian vybudoval iný pomník konca času), do Francúzska, Peru a Egypta. Počas cesty nás sprevádzala a viedla toľká synchronicita a toľko náhod, až sme napokon dospeli k názoru, že je tu v činnosti aj skupina štvrtá, ďaleko za scénou, ktorá chce to tajomstvo prezradiť toľkým ľuďom, koľkým je len možné. Táto skupina slobodnej vôle, ako sme ju medzi sebou humorne nazývali, nás viedla a niekedy priam manipulovala udalosti.
Rozlúštiť odkaz pomníka sa ukázalo byť ľahké. Akonáhle sme ten odkaz poznali, snažili sme sa zistiť, čo vlastne znamená. Pomník ukazoval na isté špecifické časové obdobie, križovatku niekoľkých celestiálnych cyklov. A my sme chceli presne vedieť, čo mal Fulcanelli na mysli, keď popisoval "dvojitú katastrofu", kedy bude severnú pologuľu skúšať oheň. Inými slovami: súdny deň.
To, že Fulcanelli použil slovo chilaizmus, nás naviedlo na stopu. Chilaizmus, to je gnostická koncepcia kresťanského posledného súdu, kedy, úplne na konci času, nová existencia, duchovná realita, nahradí našu chybnú a obyčajnú. Mnohí učenci (napríklad Pagels a Couliano) pokladajú chilaizmus na najumnejšiu ešatologickú perspektívu 1. storočia nášho letopočtu. A egyptský pôvod tohto konceptu naznačoval starovekosť tej múdrosti. Nasledujúc túto niť, našli sme dôkazy, že alchýmia, ako sme ju poznali historicky, je vlastne demonštráciou fyziky, ktorá je v činnosti v galaktickom jadre. Skutočným jadrom alchýmie sa v tomto svetle zdá byť schopnosť aplikovať fyziku stvorenia na úsilie o vlastnú nesmrtelnosť. A s týmto ide, samozrejme, i schopnosť preťiť tú "dvojitú katastrofu".
Ak je teda toto tajomstvo, táto veľkolepá dvojzmyselnosť ľudskej histórie, schopnosťou mapovať celestiálne načasovanie ešatologickej udalosti, potom tu už zostávajú len dve otázky: Je to pravda? A skutočne môžeme prežiť?
Po rozmernom neskoršom výskume môžeme definitívne zodpovedať otázku prvú. Áno, je to pravda. Čoskoro budeme čeliť "kozmickému budíčku" zo stredu našej galaxie.
Detaily nášho výskumu možno nájsť v knihe "Pomník konca času: Alchýmia, Fulcanelli a Veľký kríž". Tu dávame k dispozícii detailnú analýzu alchýmie prostredníctvom šošoviek nezodpovedanej Fulcanelliho otázky a vyvetľujeme tiež, ako sme rozlúštili odkaz z Hendaye. Čerpáme takisto z diel iných učencov a výskumníkov, napríklad Schwaller de Lubicza, Grahama Hancocka, Johna Major Jenkinsa a dr. Paula La Violettea v hľadaní dôkazov tej tajomnej reality, jej použitia ako posvätného meradla času inými kultúrami a vedecký dôkaz účinku tej celestiálnej udalosti.
A čo sa týka druhej otázky: Prinesie táto celestiálna udalosť vyhynutie alebo osvietenie? - tak tá zatiaľ zostáva nezodpovedaná. Ale existencia toho štvrtého prúdu, slobodnej vôle - skupiny, ktorá sa o informáciu delí, naznačuje, že odpoveď tu je.
Možno sa vývoj ľudstva, akonáhle sa dosiahnu isté fyzické parametre, stáva vnútorným, osobným procesom zasvätenia. Keď ten osobný proces vysvetlíme, to je galaktická vlna zmeny, ktorá so sebou prináša príležitosť transformácie tým, čo už dosiahli adekvátny stupeň vnútornej trasmutácie. Tým, ktorým sa to zatiaľ nepodarilo, to prinesie šialenstvo a skazu, možno dokonca i globálnu katastrofu.
Vďaka politike utajovania, obkolesujúcej vedomosť o tejto celestiálnej udalosti my, ako kultúra, vôbec nie sme si toho vedomí. Ešatologické špekulácie sa už dávno stali majetkom klík a náboženstiev. Veda nadobudla zdanie, že necíti žiadnu zodpovednosť vysvetľovať vlastné zistenia. A predsa, tá informácia prežila utajovanie i prenasledovanie a teraz je na dobrej ceste stať sa opäť všeobecne rozšírenou kultúrnou perspektívou.
Ten štvrtý prúd, tá skupina slobodnej vôle, možno napokon predsa len vyhrala.
