Euroval
30. 9. 2011
Euroval - a čo ďalej?
Bitka o euroval na slovenskom bojovom poli vrcholí. Klasik by povedal- situácia je zúfalá, ale nie beznádejná. Takže, nechajme sa prekvapiť.
Nech už to dopadne akokoľvek, jedno je takmer isté. Kľúčovým slovom tohoročnej politickej sezóny, a možno aj osudu súčasnej vládnej koalície sa stane neobvyklé slovo euroval. Je okrem iného rukolapným dôkazom toho ako sa aj slová môžu za určitých okolností prevteľovať, nadobúdať rozmanité podoby a z nich sa odvíjajúce mnohovýznamové charakteristiky, prosto začať žiť svojím vlastným životom. A v tomto víre kolobehu času sa postupne na nerozoznanie vzdialia od svojho pôvodného významu. Takže napokon už takmer nikto nevie povedať s určitosťou, čo vlastne slovo pôvodne označovalo.
V prípade eurovalu to z pohľadu diania na slovenskej politickej scéne platí nad akúkoľvek pochybnosť. Zo slova sa stal univerzálny inštrument- munícia vnútropolitického boja, straníckych šarvátok, v ktorých na seba berie podoby raz úderného kyjaka, inokedy hrozby rozpadu tak- či tak čoraz menej funkčnej koalície alebo nástrojom vydierania raz v rukách koalície inokedy zas opozície. A tak pri čoraz intenzívnejších zrážkach postupne uniká do zabudnutia fakt, že toto slovo pôvodne označovalo inštrument, ktorý mal pomôcť ochrániť vážne ohrozený jedinečný projekt spoločnej európskej meny.
V našich pomeroch „bitka" o euroval zároveň až príliš tristne ilustruje provinčný charakter domácej politickej scény a jej protagonistov, ktorí až na svetlé výnimky, zahľadení do aktuálnych volebných preferencií a nálad verejnosti bičovaných mediálnym cirkusom, nedokážu dovidieť ani na povestnú špičku vlastného nosa a v nezmyselných ľútych šarvátkach veselo pília konár, na ktorom všetci sedíme.
Aby nedošlo k omylu. Jedinečný výdobytok spoločného trhu - jeho nenahraditeľný inštrument - spoločná mena sa nepochybne osvedčil. Má za sebou pomaly desať rokov života konkrétneho obeživa- reálnej meny. Je najvyšší čas zúročiť nadobudnuté skúsenosti, vrátane tých negatívnych. Potreba revízie pravidiel fungovania eurozóny je neodškriepiteľná. A negatívne skúsenosti z posledných dvoch rokov, ktoré sú však dôsledkom opakovaného porušovania spoločne a záväzne prijatých pravidiel si vyžadujú dôslednú, rýchlu a účinnú nápravu.
Pokiaľ ide o konkrétne vecné argumenty našich aktérov, všetci majú čiastočne pravdu, každý v niečom. Keby im skutočne tak ležal na srdci osud Slovenska, o čom všetci neprestajne hudú, tak by dali hlavy dohromady a zo svojich čriepkov poznania zostavili jasnú a ucelenú predstavu ako ďalej a rukou svornou a nerozlučnou ju predložili partnerom so všetkou vážnosťou a tak by ju nepochybnej partneri vnímali a prijali. Zatiaľ sa však pretekajú vo vzájomnom strápňovaní seba a v konečnom dôsledku aj Slovenska. A mnohí zabúdajú aj na to za čo sa tak úporne borili pred rokom - dvoma. Predseda najväčšej opozičnej strany prepásol šancu ukázať svetu, že aj on jedáva z kaše, na ktorej vyrastajú štátnici, a tak ako jeho nemeckí súdruhovia ponúknuť ťažko skúšanej premiérke svoju podporu bez podmienok. A potom si vychutnávať svoj triumf. Namiesto úbohých spoločensky absolútne neakceptovateľných osobných útokov.
Slovensko svojho času upútalo pozornosť spôsobom ako sa vysporiadalo s následkami ťažkej spoločenskej politickej a hospodárskej krízy a získalo si vo svete zaslúžený obdiv a rešpekt. Dnes priťahuje pozornosť provinčným politickým kabaretom v štýle Kalinčiakovej Reštaurácie. Je najvyšší čas spamätať sa.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.